Šikanovanie v rovesníckych skupinách. Aká je realita?

Šikanovanie zo strany rovesníkov je definované ako forma agresívneho správania charakterizovaná pravidelnosťou, nerovnováhou moci a autority medzi tyranom a obeťou a úmyslom ublížiť obeti. Ide o univerzálny jav, ktorý môže mať zjavnú formu (fyzické, verbálne, materiálne a sexuálne obťažovanie) alebo nepriamu formu vzťahovej šikany. Vzťahové šikanovanie sa týka ubližovania obeti prostredníctvom tretej strany, ako je sociálna sieť obete, priateľstvá, sociálna podpora a prijatie v skupine rovesníkov. Prejavuje sa rôznymi formami v škole alebo cez internet, napríklad ohováraním, vylučovaním, mlčanlivosťou a ignorovaním. 

Čo hovoria o šikanovaní prieskumy

Problémom je aj vo veľkej miere na poľských školách, čo odhalil výskum Výskumného ústavu vzdelávania, na ktorom sa zúčastnilo 10 993 žiakov z 555 tried. Ako prieskum ukázal až 54 % študentov základných škôl, 36 % študentov stredných škôl, 35 % študentov odborných škôl a 36 % študentov technických škôl bolo obeťami ohovárania, izolácie a spolčovania sa proti nim. Verbálnu agresiu vo forme osočovania, urážok a kriku zažilo 49 % žiakov základných škôl, 19 % študentov stredných škôl, 22 % študentov odborných škôl a 24 % študentov technických škôl. Veľká skupina študentov v Poľsku všetkých typov škôl zažila aj zľahčovanie a ponižovanie, fyzickú a kybernetickú agresiu a nátlak. Na otázku, ktoré správanie rovesníkov bolo najzávažnejšie, študenti najčastejšie uviedli, že sa proti nim stretávajú (46 % označilo toto správanie za veľmi nepríjemné a 30 % za nepríjemné), vylúčenie a izoláciu (36 % a 39 %), ničenie vecí (38 %, resp. 35 %), napadnutie vyžadujúce lekársku pomoc (48 % a 35 %).

Údaje obsiahnuté v správe PISA 2018 ukázali, že v krajinách OECD je šikanovanie žiaľ bežnou súčasťou života škôl. V priemere 9 % študentov je šikanovaných „raz za týždeň alebo viac“, ďalších 13 % je šikanovaných „niekoľkokrát za mesiac“. V krajinách EÚ žije najmenej študentov so šikanovaním aspoň niekoľkokrát za mesiac v Holandsku (12 %), Portugalsku (14 %) a Španielsku (17 %) a najviac v Lotyšsku (35 %) a Českej republike (30 %). 

Analýza fenoménu šikanovania ako najzávažnejšej formy násilia, ktorá podkopáva sebaúctu študenta, ničí sebavedomie, zvyšuje úzkosť a negatívnu náladu ukazuje, že u 15-ročných respondentov najčastejšie dochádza ku vzťahovej šikane. Až 15 % študentov zažilo ohováranie; 14 % bolo na smiech; 9 % zažilo v niektorých situáciách vylúčenie; 9 % zažilo zmiznutie alebo zničenie svojich vecí; 8 % zažilo strkanie alebo udieranie vo svojich školách aspoň niekoľkokrát za mesiac (Sitek, Ostrowska, 2020).

Ďalšou štúdiou, ktorá umožňuje nahliadnuť na fenomén rovesníckeho šikanovania z národnej perspektívy a porovnať výsledky medzi krajinami, je TIMSS – hodnotenie výsledkov žiakov 4. ročníka v matematike a prírodných vedách. Okrem hodnotenia z matematiky a prírodných vied študenti odpovedali aj na otázky o učení vrátane napr. pocitu bezpečia v škole, sociálnych vzťahov, motivácie k štúdiu a pod. V rámci rovesníckeho šikanovania žiaci okrem iného odpovedali aj na to, ako často sú vydieraní, vylúčení zo spoločných hier, okrádaní, podvádzaní či podvádzaní inými žiakmi. V celoštátnej reprezentatívnej vzorke žiakov (4 882 žiakov zo 149 základných škôl) 5 % uviedlo, že sú obeťou takéhoto správania aspoň raz za týždeň, ďalších 22 % žiakov zažije tieto udalosti aspoň raz za mesiac (Sitek , 2020)

Percentá študentov, ktorí potvrdili šikanovanie