Prečo (ne)má plošné zatváranie škôl zmysel?!

V laviciach podľa dostupných údajov stále - sedí okolo 80 % žiakov, a preto rozhodnutiam niektorých okresných hygienikov vôbec nerozumie. Od pondelka sa zatvárajú - aj školy v Bratislavskom kraji, kde je vysoká zaočkovanosť - aj medzi študentmi. Ide o politický boj alebo majú prísne obmedzenia racionálny základ?



Už 27 zo 79 okresov na Slovensku zatvorilo alebo sa chystá obmedziť prezenčné vyučovanie v stredných školách a na druhom stupni. Odvahe regionálnych kolegov ich šéf Ján Mikas verejne tlieska. „Pri takej miere incidencie, dnes neexistujú triedy, kde e nie je problém s nákazou. Teraz - sa musíme všetci sústrediť raz na záchranu životov a slovenského zdravotníctva,“

uviedol hlavný hygienik, ktorý poznamenal, že školy na Slovensku by mali prejsť na dištančnú formu vzdelávania. Považuje to za veľmi dôležitý nástroj v pandemickej situácii, keď kolabuje zdravotníctvo a u detí a mladých ľudí zaznamenávame vysokú incidenciu. „Pri viac ako 3 400 hospitalizovaných pacientoch preto musíme využiť každý dostupný a efektívny mechanizmus, aby sme šírenie ochorenia spomalili. A to okamžite,“ zdôraznil Mikas.



Strieľajú od boku?

S radikálnym riešením hlasí minister školstva Branislav Gröhling. Ten tvrdí, že má informácie, že sa zatvárajú aj školy, kde sú v karanténe len dve triedy. „Ak je v škole zlá situácia, RÚVZ ju môže zatvoriť. To má svoju logiku. Aktuálne sa však deje opačný extrém. RÚVZ zatvárajú všetky školy v okrese. Bez ohľadu na to, či je v škole dobrá, alebo zlá situácia,“ krúti nechápavo nad krokmi hygienikov hlavou minister školstva. Ján Mikas tvrdí, že regionálne úrady verejného zdravotníctva si podľa závažnosť neho uvedomujú závažnosť svojich rozho rozhodnutí. Hlavný hygienik ubezpečuje, že to nerobia „len tak od boku“. Akékoľvek spochybňovanie odborných názorov podľa neho len znižuje vážnosť a autoritu orgánov verejného zdravotníctva v očiach verejnosti a v konečnom dôsledku aj účinnosť a rešpektovanie opatrení. Vlnu nevôle vyvolalo plošné zatváranie najmä v Bratislavskom kraji, kde je vysoká zaočkovanosť nielen medzi dospelou populáciouale aj medzi tínedžermi. Hygienici však upozorňujú, že zaočkovanosť je len

jeden z parametrov, na ktorý prihliadajú. Do hry vstupuje aj dynamika šírenia, situácia v okolitých okresoch či preplnosť nemocníc. „Považujeme za nehorázne spochybňovanie postupov, opatrení a odporúčaní epidemiológov, infektológov, imunológov či vakcinológov, snažiacich sa pribrzdiť šírenie nákazy spôsobenej novým koronavírusom a jeho mutácií v populácii,“ píše sa v stanovisku RÚVZ Bratislapodľa va smerom ku kritikom.



SENEC JE NAJHORŠÍ NA SLOVENSKU

Katarína Nosálová, RÚVZ, Bratislava - Obmedzenie prezenčnej výuky na školách nemožno chápať izolovane od aktuálnej 7-dňovej ochorenia COVIDD-19 obyvateľstva všetkých kategórií v Bratislavskom kraji, ktorá momentálne je tretia najhoršia na Slovensku (1 175 pozitívnych prípadov na pozitív 100 000 obyvateľov za 7 dní). Okresy Pezinok a dní) Senec patria v tomto Sen epidemiologickom ukazovateli d toho času medzi najhoršie na Slovensku. Senec s hodnotou 1 722 je najhorší na Slovensku vôbec, Pezinok vykazuje hodnotu 1 326. Uvedené násobne prekračuje limit pre vyhlásenie 3. stupňa ohrozenia v okrese (250 prípadov na 100 000 obyv. za 7 dní) . Podľa Inštitútu zdravotných analýz je najvyššia vekovo špecifická chorobnosť na Slovensku v kategórií 10- až 19-ročných.

Zdroj: Nový Čas