Odborník: Rozdiel medzi deťmi je priepastný

Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) však odhalila aj ďalšie nedostatky, na ktorých bude potrebné v ďalších rokoch pracovať. Dôležitou je v celom procese aj školská reforma, do ktorej bude od septembra zapojených už takmer 500 škôl.

Na kritické myslenie nie je vždy priestor

„Testovanie z roku 2023 len potvrdilo upadajúci stav gramotnosti našich mladých žiakov,“ zhodnotil výsledky testovania Drucker a pripomenul svoje slová o „národnej tragédii“, ktorými pomenoval výsledky testovania PISA. Išlo o ôsmy cyklus medzinárodného výskumu vedomostí a zručností žiakov 4. ročníka základných škôl (ZŠ) v matematike a prírodných vedách TIMSS 2023, do ktorého sa Slovensko zapája už od začiatku testovania – od roku 1995.

Kým v prírodných vedách dosiahlo Slovensko výrazne vyšší výsledok ako je priemer a je porovnateľný s krajinami Európskej únie (EÚ) a aj OECD, v matematike žiaci značne zaostávajú. „Ukazuje sa, že výsledky sa zhoršujú,“ skonštatoval minister. Najzávažnejším problémom je nízka úroveň učenia žiakov v triedach. „A to napriek relatívne dobrým podmienkam na vzdelávania a dobre zostaveným školským vzdelávacím programom,“ vysvetľoval minister.

Pod nízkou úrovňou učenia rozumieme to, že sa žiaci nezapájali do výkladu učiva či diania na hodine. „Veľmi jednoducho – učiteľ hovorí a žiak pasívne prijíma. Pri marginalizovaných skupinách len 30 percent žiakov zažilo aktivizačné prvky,“ uviedla hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská. Správa ukazuje dve zásadné veci – že žiaci sú pomerne silní v memorovaní a výrazne slabí v kreatívnom myslení. „Analyzovať text, konfrontovať svoje poznatky so získanými informáciami či skúsenosťami dokázali žiaci len približne na dvoch tretinách (62,8 %) z pozorovaných hodín, na viac ako štvrtine hodín takúto možnosť nedostali, čo oslabovalo rozvíjanie ich čitateľských zručností,“ konštatuje inšpekcia v záverečnej správe.

Rozvíjanie analytického myslenia absentovalo na viac ako štvrtine hodín, hodnotiaceho na takmer dvoch tretinách a tvorivého myslenia na viac ako troch štvrtinách hodín. Nedostatky mali žiaci aj v komunikačných zručnostiach. Posúdiť text, vysloviť závery či hypotézy alebo riešiť úlohy na spájanie širších súvislostí dokázali žiaci len na menej ako tretine hodín (30,9 %) a až na takmer 61 percentách hodín sa žiaci k zaujatiu hodnotiaceho stanoviska, uvažovaniu a hodnoteniu informácií vôbec nedostali. Podľa Štofkovej Dianovskej najslabším článkom samotné učenie sa žiakov na hodinách. „Iba na každej druhej ZŠ, ktorú sme monitorovali, prebiehal vyučovací proces v aktívnej podobe. Teda aj žiaci sa sami na hodine niečo učili a neboli len pasívnymi prijímateľmi informáciami, ktoré na hodinu priniesol učiteľ,“ uviedla hlavná školská inšpektorka.

Až 40 percent žiakov na hodinách len „presedeli“ a boli pasívnymi prijímateľmi. „Prebieha frontálna výučba. Deti dostávajú hotové informácie. Nemôžu o nich diskutovať, objavovať či overovať ich. Informácie sa podávajú z pohľadu učiteľa ako niečo, o čom sa nediskutuje, niečo, čo sa nehľadá. To vytvára veľké riziko, že si deti tento spôsob prenesú aj do dospelého života a informácie, ktoré prvé prečítajú, berú ako pravdivé, lebo nie sú naučené na to, že prvá informácia by nemusela byť pravdivá. Je to veľká výzva pre spoločnosť,“ skonštatovala hlavná školská inšpektorka.