Pád vlády je rizikom pre školstvo

Mali to byť historicky najväčšie zmeny, aké naše školstvo zažilo. Aspoň tak prezentoval bývalý minister Branislav Grohling pripravovanú kurikulárnu reformu. Po rekonštrukcii vládneho kabinetu v nej bol odhodlaný pokračovať aj jeho nástupca Ján Horecký.

Vo štvrtok však parlament vláde Eduarda Hegera vyslovil nedôveru a zatiaľ je otázne, či bude vládnuť v demisii, nahradí ju úradnícka vláda alebo budú predčasné voľby. Dočasne však bude mať obmedzené právomoci, čo môže mať dosah na rozbehnuté reformy. HN vybrali tri kľúčové zmeny z oblasti školstva, ktoré by mohol pád vlády spomaliť.



1. Reforma obsahu vzdelávania

Pani učiteľka pustí žiakom film o africkej krajine, porozpráva sa s nimi o tom, ako tamojší ľudia žijú. Na vyučovaní ju spoznajú tak, ako keby tam chvíľu žili. Na hodinách nebudú mať priestor venovať sa dopodrobna ďalším štátom, no rovnakým spôsobom budú vedieť v budúcnosti spoznať aj iné krajiny. To je len jeden z príkladov, ako by mala zmeniť vzdelávanie kurikulárna reforma, ktorej základy položil ešte bývalý šéf rezortu Branislav Grohling.

Nejde však o zmeny pripravované „od večera do rána“, ale o dlhodobý proces. Predchádzajúci minister predstavil dokument so základnými východiskami a zriadil prvých 16 Regionálnych centier podpory učiteľov. Jeho nástupca Horecký agendu prebral, tento mesiac predložil návrh nového kurikula na odbornú konzultáciu a vyhlásil výzvu na zriadenie ďalších centier.

Na nový vzdelávací obsah by mali prejsť všetky školy až od roku 2026. Podľa Horeckého ho chcú najskôr otestovať pilotne v tridsiatke z nich. „Pôjdeme cestou experimentu alebo drobnej úpravy v zákone, ktorá umožní overovať nové kurikulum,“ povedal. Dôležitú súčasť reformy už tretí rok pilotne overuje 27 škôl. Namiesto ročníkov majú obsah predpísaný podľa troch cyklov: prvý až tretí ročník, štvrtý až piaty a šiesty až deviaty. Rezort však pripúšťa, že rozdelenie cyklov ešte nie je definitívne. V hre je aj alternatíva, že by prvý cyklus končil štvrtým ročníkom, ktorý je záverečným aj pre súčasný prvý stupeň.

Analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš pripomenul, že po výmene na ministerskej stoličke sa zmenili aj kompetencie pri tvorbe nového kurikula, došlo k prehodnocovaniu, narušila sa kontinuita a proces sa mohol spomaliť. Preto si myslí, že aj pád vlády môže priniesť komplikácie. „Je tu riziko, že sa opäť niektoré z procesov začnú meniť, a to môže mať vplyv na spomalenie opatrení,“ zhodnotil.

Rezort školstva ubezpečuje, že pád vlády neovplyvní prácu odborných zamestnancov. „Odborníci ministerstva dlhodobo pracovali na tom, aby kvalitne pripravili všetky reformy, a naďalej budú v práci pokračovať tak, aby ich dotiahli do úspešného konca a získali čo najviac finančných prostriedkov,“ odkázal odbor komunikácie.

Zdroj: Hospodárske noviny