Školská jedáleň – neviditeľné ženy?

Poznáte to, najskôr vás bolí hlava, potom strácate pojem o čase, prehľad, neviete, kam skôr skočiť, a keď vám v kolektíve vypadne pomocná sila, umývate riad, a keď kuchárka, tak aj varíte a napokon vás už nič nerozhodí a poviete si, nech to ide, ako to ide a nech sa už niečo udeje, lebo takto to ďalej fungovať nemôže.

Následne vám vraj neprináleží žiadna náhrada za obdobie zastupovania ani nadčasy a o odmenách alebo aspoň pochvale ani snívať. Veď je to vaša povinnosť, ale na úctu k vašej práci sa často zabúda. Nie všade je to takto, česť výnimkám.
 
Stále častejšie sa objavujú sťažnosti vedúcich školských jedální, ale aj kuchárok, že zamestnávateľ vyžaduje stále viac, robota sa im kopí, neubúda. Keď žiadajú o navýšenie pracovnej sily, prichádza odpoveď, že nie sú peniaze. Uzávierke sa vedúce venujú i počas víkendov, odmena za túto prácu však neprichádza. Odpoveď často znie: Veď aj ja si nosím prácu domov. Takto to nemá byť. Pracujeme, aby sme žili, a nie naopak – sme v 21. storočí. Naozaj sú vedúce školských jedální vrátane kuchárok neviditeľné? 

Z praxe
Ponúkame veľmi jednoduché porovnanie organizácie režimu stravovania a nástupu, a skončenia pracovného času zamestnancov ŠJ v práci.

1. prípadová štúdia
Počet zapísaných stravníkov v ŠJ pri MŠ je 60 detí a 12 dospelých – stravovanie v spoločnej jedálni na 3 zmeny (z dôvodu obmedzeného počtu stoličkovej kapacity).

Personálne zabezpečenie, nástup zamestnancov do práce:
...

Zostávajúci časť tohto príspevku, ako aj ďalšie články si môžete prečítať v časopise Škola a stravovanie, číslo 6/2024.

Zdroj: Ing. Silvia Tokárová