Sebapoškodzovanie

Sebapoškodzovanie je úmyselné poškodzovanie – zraňovanie vlastného tela alebo časti tela bez zámeru spáchať samovraždu, ale skôr je to spôsob, ako zvládnuť emócie, ktoré sa zdajú príliš bolestné, aby mohli byť vyjadrené slovami.

Vyskytuje sa tri- až štyrikrát častejšie u dospievajúcich dievčat ako u chlapcov. Najčastejšími formami sebapoškodzovania sú rezanie a spôsobovanie si popálenín.

Výskyt sebapoškodzovania možno ťažko zistiť vzhľadom na skrytú povahu tohto správania. U nás sa zatiaľ v tejto oblasti neuskutočnili prieskumy, ale v zahraničí (konkrétne v USA) sa odhaduje výskyt sebapoškodzovania približne v 1 % populácie. Konkrétne u adolescentov sa odhaduje, že o akt sebapoškodzovania sa pokúsilo 12 až 14 %, vo Veľkej Británii sa odhaduje sebapoškodzovanie u 1 z 15 mladých ľudí.

Sebapoškodzovanie sa vyskytuje najmä vo vekovej skupine od 11 do 25 rokov. Vek, v ktorom väčšina žiakov začína, je 12 – 13 rokov (no takéto správanie bolo zaznamenané aj u mladších detí okolo 7 rokov bolo) a môže pretrvávať do dospelosti.

Neexistuje žiaden „typický“ žiak, ktorý sa poškodzuje. Tento jav prevažuje u dievčat navštevujúcich posledné ročníky základnej školy, strednej a vysokej školy s priemernou až nadpriemernou inteligenciou. U dievčat sa takéto správanie vyskytuje tri- až štyrikrát častejšie ako u chlapcov.

Existuje niekoľko vysvetlení:

Dievčatá sú vychovávané tak, že svoj hnev alebo násilie nemajú prejavovať smerom von, preto ho skôr obracajú do svojho vnútra. Naopak, u chlapcov sa považuje prejavovanie hnevu a zlosti za viac spoločensky akceptované.

Chlapci sa učia skôr svoje emócie potláčať, preto je pre nich ľahšie udržať vo vnútri aj intenzívne emócie alebo ich vyjadriť vo forme zdanlivo nesúvisiaceho násilia. Ak dievčatá vyrastajú v prostredí, v ktorom im neustále dávajú druhí najavo, že ich emócie sú zlé a nevhodné, nenaučia sa ich správne zvládať.

Výskumy tiež poukazujú na vplyv dospievania, najmä sexuálne dozrievanie u dievčat. Dievčatá môžu používať sebapoškodzovanie ako stratégiu zvládania záťaže pri nadmerne náročných rodičoch, najmä za okolností, keď má v otázkach disciplíny a rozhodovania v rodine dominantný hlas otec.

Tendencia dievčat obracať násilie voči sebe vedie potom nielen k sebapoškodzovaniu, ale aj k poruchám prijímania potravy. To je tiež vážny problém u chlapcov, pretože tí sa skôr udierajú alebo si zlomia kosti, čo môže vyzerať ako výsledok nehody, bitky alebo nejakého napadnutia.

Riešenie problému sebapoškodzovania je súčasťou našej publikácie Poruchy správania a učenia. Táto publikácia už bola uzavretá, ale množstvo ďalších užitočných informácií na riešenie iných problémov týkajúcich sa mládeže nájdete v publikácii Sociálne vzťahy a problémy na školách. Výber z článku Sebapoškodzovanie.