Dobrý deň prajem pani Pavlíková,

prosím vás o usmernenie či postupujem správne.

Mám zamestnanca, učí u nás latinský jazyk (sme Stredná zdravotnícka škola).

Vzdelanie: VŠ II. stupeň katolícka teológia,
študoval latinčinu v zahraničí - ekvivalent PhD. u nás - Neuznané MŠVVaŠ na Slovensku (máme
doklad o neuznaní).
PhD. na Slovensku - Katolícka teológia - vrámci ukončenia PhD. vykonaná ako jedna zo skúšok
skúška z latinského jazyka.
DPŠ - náboženstvo.

Posudzovala som kvalifikačné predpoklady podľa 1/2020. Mala som svoj výsledok ohľadom kvalifikácie.

Obrátili sme sa na Ministerstvo zdravotnícka ohľadom posúdenia kvalifikačného predpokladu, keďže Latinčina je na našej škole odborný predmet a kvalifikačné predpoklady na učiteľa odborného predmetu nás posudzujú oni.

Pýtali sme sa aj na MŠVVaŠ ale povedali, že nám to má posúdiť MZ.

Výsledok po zaslaní všetkých dokladov o vzdelaní - ...... na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že menovaný je kompetentný a spĺňa kvalifikačné predpoklady pre vyučovanie predmetu Latinský jazyk na vašej škole.

Z uvedeného mi vyplýva, že ak zamestnanec je kvalifikovaný učiteľ latinského jazyka.

Moja otázka:

Ak bude učiť kvalifikovane predmet latinský jazyk, môže zamestnávateľ uplatniť § 30 ods. 3 pís a) zákona 138/2019, za predpokladu, že si na Slovensku robil PhD. a pôsobil na Slovenskej VŠ 3 roky?

Samozrejme si vyžiadam potvrdenie o dĺžke pôsobenia na VŠ.

Môže byť teda ako zamestnanec s I. atestáciou ak podľa Ministerstva zdravotníctva je kvalifikovaný?