Hlavná školská inšpektorka: Odporúčam dobrovoľné domáce úlohy

Čo vlastne robí domáce úlohy “povinnými”? Ako sa určuje ich správne množstvo? Je vôbec možné ich zrušiť? Odpovedá Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.

Veľa sa hovorí o zrušení domácich úloh. Sú však vôbec povinné?
Zadávanie domácich úloh žiakom má dve diskusné roviny, legislatívnu a praktickú.
V prvej rovine pojem “domáca úloha” školská legislatíva nepozná. Školská inšpekcia nemá k dispozícii kritériá v právnom ani inom predpise, na základe ktorých by mohla konštatovať (okrem vyložene extrémnych prípadov), že prišlo k jeho porušeniu. Primeranosť veku, schopnostiam, záujmom žiaka či jeho zdravotnému stavu je príliš všeobecné pravidlo, ktorého porušenie by sa vo väčšine prípadov na základe normatívnej kontroly dalo ťažko právne vyargumentovať. Vždy by išlo o subjektívny názor inšpektora. Je z matematiky primerané množstvo na domácu úlohu vypočítať jeden príklad, dva či tri? Alebo z literatúry – je primerané naučiť sa naspamäť tri slohy básne, štyri či päť? A sú príklad či báseň v súlade so záujmom žiaka? Či dokonca s jeho zdravotným stavom?
Druhá, praktická rovina prináša pojem domáca úloha z tzv. „zvykového práva“ v školstve t.j. lebo sa to tak robilo vždy.

Zástancovia domácich úloh oponujú, že deťom bude chýbať, keď sa doma nebudú vôbec učiť.
Pozor, je potrebné rozlíšiť pojmy domáce učenie a domáce úlohy. Domáce učenie ako dôležitá súčasť vzdelávania je zabezpečované rodinou, ktorá si sama vyberá čas, metódy a formy prípravy na vyučovanie, napríklad pri učení slovíčok. Či poskytne rodič pomoc prostredníctvom zábavnej spoločenskej hry, vzdelávacej aplikácie, alebo počas spoločného kondičného behu, je vecou rodiny. Dôležité je, že domáce učenie prinesie nové poznatky, zručnosti, či úžitok dieťaťu... a niekedy aj rodičom.

Zdroj: eduworld.sk