Ako pomôcť žiakom s poruchami učenia

• Umožnime dieťaťu, aby si zručnosti v písaní správne osvojilo a dostatočne precvičilo.
• Nepridávajme mu ťažšie typy úloh, pokiaľ nemá osvojené učivo na nižšej úrovni.
• Ak niektoré písmeno nevie správne napísať izolovane, nepoužívame pri opise, prepise a diktáte slová, v ktorých sa vyskytuje.

Tieto rady považujú odborníci za kľúčové pri rozvíjaní špecifických funkcií u žiakov. 

Základné pojmy

Dysgrafia je vývinová porucha, ktorá postihuje grafický, písomný prejav, úpravu a osvojovanie si tvarov grafém.

Dysortografia je vývinová porucha pravopisu, pri ktorej ide o narušenú, obmedzenú schopnosť osvojiť si gramatické pravidlá a správne ich uplatniť v písaní.

— Prejavuje sa chybovosťou v špecifických ortografických javoch, ale sekundárne je tiež jednou z príčin neschopnosti aplikovať gramatické pravidlá.

— Vzniká na podklade poruchy fonematického sluchu, je narušená sluchová percepcia (sluchové rozlišovanie, analýza a syntéza, sluchová pamäť, problematické býva vnímanie rytmu a schopnosť jeho reprodukcie), ale aj rečové ťažkosti ( špecifické poruchy reči).

— Deti s dysortografiou mávajú často slabší jazykový cit.

— Táto porucha môže byť sprevádzaná dyslexiou, ale aj špecifickou poruchou reči, t. j. artikulačnou neobratnosťou.

Pre žiaka s oslabením v písomnom prejave je typické, že má ochabnuté, nespevnené svalstvo rúk a zvýšené svalové napätie. Má neuvoľnené predlaktie, zápästie, prsty i celú ruku. Pohyby pri písaní sú kŕčovité, nepresné, rozsah pohybov býva menší, s rastúcou záťažou stúpa únava a kvalita pohybov sa ešte zhoršuje.

Samotný proces písania vyčerpáva dysgrafikovu kapacitu koncentrácie pozornosti tak, že už nie je schopný plne sa sústrediť na obsahovú a gramatickú stránku písomného prejavu. Prevaha ťažkostí však zostáva v narušení úrovne jemnej motoriky.

Žiaci s dysgrafiou majú problémy s osvojovaním, zapamätaním a pohotovým vybavovaním písmen (často aj vo vyšších ročníkoch), prevodom tlačených písmen na písané, neúhľadnosťou a nečitateľnosťou písma aj napriek tomu, že majú dostatok času na písanie a venujú mu dostatočnú pozornosť.

Dysgrafické prejavy chýb sú:

• nedokonale osvojená abeceda (žiak nevie napísať všetky písmená),
• ťažkosti pri priraďovaní príslušného písmena k hláske,
• výmena písmen (tvarovo podobných; b — d, p — b, m — n, k – h, p — j, a – e, s – z, akusticky ťažšie rozlíšiteľných; h — ch, tvrdých a mäkkých hlások; t — ť, n — ň),
• vynechávanie písmen (ket — kvet),
• výmena písmen z hľadiska miesta v slove (vcere — vrece),
• nedostatky v čítaní prenesené do písania (zle prečítané — zle napísané)

Zdroj: raabe.sk