Varovné signály a možnosti podpory žiaka s vývinovými poruchami učenia

Keďže presné príčiny vzniku týchto porúch nie sú presne definované, vedci sa zhodujú v tom, že ide o isté zmeny v stavbe a funkcii centrálnej nervovej sústavy či nedostatočný rozvoj niektorých psychických funkcií. Ťažkosti sa objavujú rovnako aj pri nedostatočnej spolupráci a súhre oboch hemisfér. Dnes nie je žiadnou novinkou, že dyslexia je chápaná ako celoživotný deficit s primárnymi príznakmi pozorovateľnými už v ranom dekódovaní textu, predovšetkým ak má dané dieťa/žiak málo času na jeho zvládnutie a stresujúce podmienky.

Dyslexia

Neschopnosť daného jedinca naučiť sa čítať bežnými výučbovými prostriedkami. V zahraničí sa používa širšie ponímanie pojmu dyslexia, a to značenie celého komplexu VPU (žiak s dyslexiou ako žiak s poruchou čítania, písania aj pravopisu) z dôvodu ich častého spoločného výskytu, používa sa teda ako pojem všeobecný, zastrešujúci. V užšom zmysle slova odlišujeme poruchu čítania od porúch písania a pravopisu.

Najčastejšie signály prejavov dyslexie sú:

– ťažšie rozlišovanie tvarov písmen,

– znížená  schopnosť  spájať  písanú  a  zvukovú  podobu hlásky,

– ťažkosti v rozlišovaní tvarovo podobných písmen, ich zámeny (b – d, p – q, n – u, m – n, h – k a pod.),

– nerozlišovanie zvukovo podobných hlások,

– ťažkosti v mäkčení,

– nedodržiavanie správneho poradia písmen v slabike či slove,

– vynechávanie písmen, slabík v slovách,

– domýšľanie si koncovky slov,

– nedodržanie  dĺžky  samohlások,  mäkčeňov  či  ich  nesprávne použitie,

– nesprávne čítanie predložkových väzieb,

– nepochopenie obsahu čítaného textu – čítanie bez porozumenia,

– pretrvávajúce  čítanie  bez  intonácie  s  neschopnosťou rozlíšiť koniec vety, predložkovú väzbu a pod.

Dysortografia

Ide o ďalšiu vývinovú poruchu pravopisu, ktorá sa prejavuje nápadnými alebo nezmyselnými pravopisnými chybami plynúcimi z neschopnosti aplikovať často i dobre naučené pravopisné pravidlá. Prejavuje sa nielen v písaní gramatiky, ale aj v osvojovaní si gramatického učiva. Často býva spojená s dyslexiou. Ťažkosti sú ešte výraznejšie, ak ide o žiaka s neskorším nástupom reči, logopedickou diagnózou alebo žiaka, ktorý v minulosti navštevoval logopéda.

Najčastejšie signály dysortografických prejavov sú:

– grafické zámeny zvukovo podobných hlások (b – d, s – z, h – ch),

– ťažšie spomenutie si na naučený tvar písmena v písomnej podobe, znížená schopnosť spojenia písanej a počutej podoby hlásky,

– zámeny tvarovo podobných písmen v písomnej podobe,

– chyby z artikulačnej neobratnosti,

– chyby v mäkčení na akustickom podklade (di – ti – ni – li, de – te – ne – le),

– chyby v dôsledku sykavkových asimilácií (s – z – c – š – ž – č, nielen v súvislosti s logopedickou diagnózou),

– neschopnosť dodržať poradie písmen či slabík v slove, zámeny,

– pridávanie nepatriacich písmen do slabík a slov, vynechávanie a prešmykovanie,

– neschopnosť dodržiavať dĺžku samohlások a ostatnú diakritiku, jej vynechávanie alebo nesprávne umiestnenie,

– neschopnosť rozlišovať hranice slov vo vete, najčastejšie býva spájanie slov s predložkami,

– problémy v slabikách a slovách, komolenie slov a pod.

Dysgrafia

Ide o poruchu písania, grafického prejavu ako takého. Samotný proces písania vyčerpáva žiaka s dysgrafiou natoľko, že už nie je schopný sústrediť sa na obsahovú a gramatickú stránku prejavu. Prevažujú ťažkosti v oslabenej motorickej oblasti (zvlášť v oblasti jemnej motoriky).

Najčastejšie signály dysgrafických prejavov:

– zvláštne držanie tela pri písaní,

– zafixované nesprávne  držanie  písacej pomôcky,  napr. príliš nízko pri špičke spôsobuje rýchlejšiu unaviteľnosť svalstva ruky a menší rozsah pohybu po papieri,

– nesprávny sklon písacej pomôcky,

– narušený rytmus písania – problém s plynulým posúvaním ruky po papieri,