Ako si dnes žijú mladí?

Dnešných 10- až 14-ročných tínedžerov nazývame generáciou ALFA. Sú prvou generáciou, ktorá sa narodila a formovala v 21. storočí, a prvou generáciou, z ktorých mnohí budú žiť aj v 22. storočí. Narodili sa do sveta internetu a digitálnych technológií a často sa označujú aj ako „digitálni domorodci“. Sú najviac materiálne vybavenou a technologicky gramotnou generáciou, aká kedy existovala na našej planéte. Technológia sa pre novú generáciu detí a mladistvých stala prirodzenou súčasťou ich života a bez počítačov, tabletov, smartfónov si nevedia život ani predstaviť. Deti tretieho tisícročia sú technologicky veľmi vyspelé, vedia si nájsť obrovské množstvo informácií za niekoľko sekúnd. Deti virtuálnej generácie získavajú informácie na webových stránkach, rady a skúsenosti iných na portáloch a majú rozsiahlu sociálnu sieť nelimitovanú svetadielmi. Robia viac vecí naraz a rýchlo sa unudia, ak by do ich mozgu prichádzal len jeden stimul. Svoje súkromie zverejňujú na blogoch – od svojich dovoleniek, študijných problémov až po intímne zážitky, otvorene sa vyjadrujú v diskusných fórach a majú paralelnú identitu na internete. Sú to „preinformované“ deti, na ktoré pôsobí denne veľké množstvo rôznorodých podnetov. Deti virtuálnej generácie bývajú často unavené z toľkého množstva informácií, motoricky nepokojné, mnohokrát neschopné dlhodobo sa sústrediť. Ich poznanie býva útržkovité, mnohým súvislostiam ešte nechápu. Títo tínedžeri chcú byť veľmi nezávislí, ale na druhej strane potrebujú usmerňovanie a rady. Sú naučení, že dostávajú veľmi dlho pomoc od rodičov. Tým, že sú zvyknutí na e-mailovú komunikáciu, SMS-kovanie alebo telefonovanie, tak stretnutia tvárou v tvár nie sú ich silnou parketou. Generácia Alfa bude mať, ako uvádza portál Generationalpha, možnosť zamestnať sa v úplne nových odvetviach, medzi ktorými sú napríklad nanotechnológie, kybernetická bezpečnosť, autonómna doprava, virtuálna realita ai. Preferovať budú vzdelávanie v digitálnom svete, čo otvorí brány novým kurzom, tréningom, programom a iným digitálnym zručnostiam a inováciám a budú uprednostňovať flexibilnejšie formy zamestnania – práca na voľnej nohe, práca z domu. Čo hovoria prieskumy? HBSC (Health Behaviour in School-aged Children) – medzinárodná štúdia, ktorá sa realizuje v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v 51 krajinách Európy a Severnej Ameriky už od roku 1983 – monitoruje zdravie a so zdravím súvisiace správanie 11-, 13- a 15-ročných školákov v ich sociálnom kontexte. Každé 4 roky sa do štúdie zapojí približne pol milióna žiakov vo veku 11 až 15 rokov s cieľom získať údaje umožňujúce porovnať situáciu v sledovaných krajinách a zistiť aktuálnu situáciu a trendy v živote týchto mladých ľudí. Slovensko je zapojené do medzinárodnej štúdie HBSC už od roku 1993 a posledný zber údajov prebehol v apríli až júni 2022, kedy výskumný tím štúdie HBSC z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach precestoval tisícky kilometrov po Slovensku a oslovoval školákov, ale aj riaditeľov škôl.