Deti by mali nájsť v učive zmysel

Učiteľstvo si vyberajú skôr ženy, čo dokazujú aj rôzne prieskumy. Ako ste sa dostali k pedagogike?

Už od detstva som robil tábory, tanečné krúžky a tam som pochopil, že ma decká napĺňajú a chcem sa im venovať. Ale nebolo to hneď smerodajné, ešte som šiel na strednú odbornú školu za stolára. Stále som však popritom viedol animačné krúžky s deťmi, potom aj so svojou manželkou. Keď sa rozhodla ísť za učiteľku, išiel som aj ja. Chcel som sa venovať deťom prvého stupňa, pretože v tomto veku sú formovateľné, dá sa s nimi pracovať. U nás je to rarita, na základnej škole máme len troch chlapov učiacich na prvom stupni. Manželka rovnako pracuje s deťmi prvého stupňa, ale vo vedľajšej dedine. Navzájom sa tak dopĺňame, motivujeme a posúvame. Aktuálne vediem triedu druháčikov.

V Trstenej pôsobíte 17 rokov, čo vás tam najviac drží?

Svoju prácu beriem ako hobby, ako niečo, čo ma napĺňa, a to je dôvod, prečo v školstve zostávam. Každý deň je iný, a to je na školstve to pekné – každý deň zažívam nové situácie.